streda, 24. septembra 2014

čoho sa to bojím.



Mám strach z tmy
v ľudských dušiach.
Ako na hodine analýzy textu
každú stredu. 
 Snáď pán docent raz pochopí
že niesom len Kristína 
s pomalými reakciami
a chabým ústnym prejavom.

Vo večerných kaviarniach
už nemám čo dodať.
Všetko vtipné odznelo 
- ostatné sa nehodí.
Tak sa patrične usmievam
nad svojou nepatričnosťou.

V nočnej ulici obchádzam kovové ploty.
Neskôr murovaný plot väznice.
Pravú srdcovú komoru mi rozbúcha
démonický škrekot mačky.
A ja sa len smutne usmejem -
ako mi odľahlo
že to nebol 
človek.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára