sobota, 31. augusta 2013

summer reading

Toto leto som nielen veľa písala a fotila, ale aj čítala a pozerala. Idem trošku spraviť reklamu mojim obľúbeným blogom, ktoré v poslednej dobe čítam pravidelne. Dúfam, že aspoň niektoré z nich budú pre vás nové a obohatím tak vaše hladné blogerské duše o svieži blahodarný pokrm.


lebo je nádherná, štýlová, zaujímavá a vtipná!


lebo sa mi páči jej život a myslím, že jej blog je nedocenený.


lebo...treba vysvetľovať? pozrite sa na tie fotky.

lebo je to blog pestrý a veľmi ma baví.


lebo to je nádherný český fotoblog. fakt, check it out!


lebo je to superzaujímavé dievča


lebo na tomto blogu znovu a znovu nachádzam samú seba.

A stále objavujem nových zaujímavých ľudí a veľmi ma to baví. 
Linknite mi vlastný blog alebo svoj obľúbený! :) Alebo aj aj.








piatok, 30. augusta 2013

this is what 'murica is for me


pššššt. počujete tie príbehy o obyčajných veciach za neobyčajných okolností? : ...














keď prídem domov, chcem stretnúť niekoho cudzieho, sadnúť si k čaju a všetko pekne poporiadku vyrozprávať. mám pocit, že nikto iný nepochopí lepšie.

streda, 28. augusta 2013

12 000 plánov

mám 12 000 plánov
so 4 000 ľuďmi
na 1 500 miestach

lebo žijem naplno a nehodlám sa tohto spôsobu života zbaviť
a môžem si len sedieť na terase, piť fake coke a pritom viem, že ŽIJEM
lebo je to postoj, rozhodnutie, odhodlanie, emócia
láska k ľuďom, láska k životu

lebo sloveso od život je žiť a nie driemať snívajúc čo by bolo keby

life is now. live it. experience it. wherever you are.



a keď prídem domov a upadnem do sebatýrania počúvaním pesničiek tohto leta a pozeraním fotiek, prečítam si trikrát za sebou tento post, vstanem, vezmem foťák, utriem slzy a pôjdem vytvárať nové zážitky. život je príliš krátky na to, aby sme zostali zaseknutí v tom, čo už pominulo. 

a jedna prosba: ak poznáte nejaké v Bystrici žijúce/študujúce blogerky, linknite! dík. :)

sobota, 24. augusta 2013

should I stay or should I go (?)

Život je tu krásny. Milujem sa tešiť z maličkostí.

keď som prišla z práce, čakali ma v izbe čerstvé kvety :)

raňajky

milujem rána v kuchyni s týmto výhľadom


Daisy u mňa v posteli trávi väčšinu dňa

Nikdy som sa takto necítila. Väčšinu života som strávila hnaním sa za budúcnom. Zdalo sa mi, že zajtrajšok je vždy lepší ako dnešný deň. Teraz som tu, v krajine o akej sa mi ani nesnívalo, s ľuďmi, o akých sa mi ani nesnívalo. Snažím sa spomaliť čas, lebo sa bojím odchádzania, lúčenia, sĺz. Bojím sa samoty a beznádeje, desí ma myšlienka na to, že táto kapitola môjho života sa uzavrie a nikdy ňou už nebudem schopná listovať. Mám strach, že zabudnem, keď sa však snažím nájsť slová a vtesnať ich do denníka, zrazu je tam málo miesta. Moja slovná zásoba sa zúži na depresívne dychtivé frázy. 

Držím v rukách meter, odstrihávam dni príliš často. Pamätám si, ako som ho na začiatku stáčala do dlhej rolky, teraz v mojich prstoch len úboho visí posledných 19 dní. 


Niekoľko minulých týždňov to bolo tak tragické, že som vážne premýšľala nad tým, že svoj život radikálne zmením. Zostanem tu, nájdem si prácu, začnem študovať. Nikdy som si nemyslela, že za necelé tri mesiace si môžem vybudovať úplne nový život na úplne novom mieste. Vždy som nad týmto letom premýšľala ako nad prázdninami, výletom, dobrodružstvom. Asi som veľmi naivne nemyslela na to, že aj tu sú ľudia, aj tu je život. Aj tu dokážem plakať, smiať sa, ľúbiť, žiť. Ale moje racionálne ja, ktoré pribúdajúcimi rokmi viac a viac prevláda nad emocionálnym ja, hovorí, že je čas ísť. Preto som spravila jednu veľmi jedoduchú vec. Napísala som si všetky veci, na ktoré sa teším, keď prídem domov na Slovensko. A zistila som, že je toho viac, ako som si myslela. Že moje Doma je tam, v tej zapadnutej krajine o ktorej tu takmer nikto ani netuší. Tam sú ľudia, ktorých milujem, tam sú sobotné večery v parku, tam sú starí spolužiaci, tam je moja nová škola, tam sú dlhé cesty vlakom, tam je starká a jej bryndzové halušky, tam je moja izba plná fotiek a spomienok, tam je chodenie peši, tam je moje srdce. 

sobota, 17. augusta 2013

beautifully sad

Minulé dva týždne preleteli strašne rýchlo. A to je to, čo ma dosť desí. Zostávajú mi posledné tri týždne tu, v Amerike. Neviem si predstaviť, že zanechám môj nový život tu a začnem nový starý život na Slovensku. 

Každý deň je plný maličkostí, ktoré tvoria pestrú štruktúru zážitkov, veľmi si prajem nezabudnúť ani jeden deň, ktorý som tu prežila. Mať čerstvo v pamäti každého jedného človeka, ktorého som tu stretla. Nie len meno, ale celý príbeh, každý moment s nimi. Hodiny rozhovorov šialených aj smutných. Dlhé jazdy autom, konkrétne piesne tohto leta s konkrétnymi ľuďmi, dlhé obedné prestávky lebo sa nám nechce ísť späť do práce, poznávanie nových miest, hranie golfu, americká highschool, chodenie do kina, plávanie v bazéne, objavovanie spoločného vkusu v umení, lámanie strachov, futbalové zápasy, najnádhernejšie západy slnka nad filmovou krajinou videné kým sedím na motorke a premýšľam, nakupovanie a hľadanie narodeninového darčeka pre sestru, ktorú som nikdy predtým nemala. Môj život je krásny vďaka každému človeku, ktorý mi daroval niektorý z týchto momentov. A hlavne vďaka Bohu, ktorý mi dovolil byť tu. Nikdy, nikdy nechcem zabudnúť a prestať byť vďačná.








streda, 7. augusta 2013

and the fog of what is right won't cover us

struggling with cheap souls
consider everything so deep, though
trying not to fit, just fight this war
and we did fit so well
although we didn't want to
some words are too hard to spell

looking down, taking bows
trying to get lost in crowds
too close is too far
but too far is not freaking close
so get out of the car
and feel free to dispose

of what has never actually been






nedeľa, 4. augusta 2013

stories to tell





na zemi sú krásne miesta. chcem ich vidieť všetky.

ak sa vám chce aj čítať niečo, tu sa dá: 81 days