sobota, 28. septembra 2013

stále, tam

ešte stále žijem tam
tisíce míľ vzdialená
už však nie fyzicky
len sa obklopujem tým
čo bolo
a čo už nebude
mám srdce v klietke
zavesené v západnom vetre
kolísajúc sa sem a tam
mátam, rátam
dni bez dní
noci bez nocí
znovu necítim, len preciťujem
do smútku
občas
asi stále
pozorne som balila kufor
nechcela zabudnúť nič
a zabudla som tam to najdôležitejšie
v klietke zavesenej v západnom vetre

*
odchod veľmi bolel

darčeky od priateľov na rozlúčku menia kúsok mojej izby na ameriku 

a o tri dni hneď do nového mesta na novú školu. dorm view

 idem si prečítať ten môj post o tom ako mám byť šťastná a užívať si každý deň

10 komentárov:

  1. Tvoje posty vo mne stále vyvolajú také zvláštne pocity, nerozumiem.
    Ale pravdaže pozitívne to myslím. Krásny deň prajem :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hah to je zaujímavé :) ďakujem, aj tebe :)

      Odstrániť
  2. to muselo byt smutny. nicmene hodne pozitivni nalady preji.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. bolo, veľmi..som nikdy ešte nezažila tak hlboký smútok. keď som odchádzala tak som pustila sprchu a nahlas plakala. a stále je to smutné. takže ďakujem, tú pozitívnu náladu veľmi potrebujem :)

      Odstrániť
  3. achjo prene na to se netesim! pozitivni naladu tobe a vlastne vsem! jinak skvely blog)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. páči sa mi tá stena a páči sa mi tá básnička. a tiež sa mi páči ako k sebe neladia, lebo jedna je mokrosvieža a druhá matne....ako voda, to už neviem povedať obyčajným prídavným menom, škoda.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. pekne si to povedala, ani sama som nevnímala ten kontrast :)

      Odstrániť