štvrtok 12. decembra 2013

o jednom človeku

tri stoličky v miestnosti
a nemá tu kto sedieť
iba chladné mysle bez kostí
chcú niečo o mne vedieť
každú chvíľu počuť kroky 
no sem nikto nevkročí
sú to týždne, sú to roky
smejú sa mi do očí
trhám smutne, trhám v hneve
kalendáre našich dní
a už nikto o nich nevie
všetci na ne zabudli


potrebujem niečo zmeniť. malé veľké hocičo. poraďte niekto.
smútok je už smutný.

sobota 7. decembra 2013

zostaň


tiché biele tajomstvo
padá, akoby chcelo zostať mojím
a ja sa rána tak veľmi bojím
uvidia ho a vezmú mi bez slova
poslednú krásu, ktorá zostala

všetko je krajšie, kým je to tajomstvom.
uložila som ho do sklenenej fľaše
chcela som, aby zostalo naše
hmotu ľadovú ako samo tvoje srdce
a spím ďalej, tak veľmi nechcem

aby ma zobudilo ráno, a predsa prišlo
biela sa stala priesvitnou
mňa nazývajú bezcitnou
a tajomstvo je preč, ako prvý sneh
bola by som radšej nech
všetci o ňom vedia
nech ma nenávidia
len zostaň
prosím




nič na svete ma tak nemrzí
ako sneh, ktorý vsiakol do pôdy
ako fľaška plná špinavej vody

možno sú to tvoje slzy