utorok 6. mája 2014

about friends, but not really

Neviem povedať, či sa mám dobre, či zle, som zaseknutá niekde medzi, neviem nič tvoriť, už dva dni som premrhala, som velice nepolepšiteľná.
Ale zato upratujem, robím si ľadové nápoje, čítam a dnes som dokonca bola behať. 
Cítim sa sama. Je to tiež druh činnosti? Stojí ma veľa námahy.







Uplynuli časy, kedy som mala najlepšieho priateľa alebo dokonca soulmate.
Uplynuli a pominuli.
Teraz pre mňa existujú ľudia, ktorých považujem za svojich obľúbených. Často nás neviaže žiadne významné puto, ani spoločné zážitky, ale keby zmizli z môjho života, pocítila by som to. Bolelo by to. K slzám.
Jedným z nich je Štefan.
Povedala som mu všetko. Všetky svoje zlyhania.
On počúval, niekedy prikývol, rozumel.
Môj jazyk nebol obmedzený tým, čo je vhodné a čo nevhodné.
Po každom rozhovore s ním niečo v mojej mysli pevne zakotví.
Tentoraz to boli tri veci:

1. Raď sa s ľuďmi, ktorí sú od teba starší.
2. Nie je neskoro zachrániť zničený vzťah (alebo sa o to aspoň pokúsiť).
3. "Prečo mi to znovu pripomínaš? Veď toto som ti už dávno odpustil. Už som na to dávno zabudol."


Toľko dnes.

6 komentárov:

  1. Ten pocit poznám. A tie šaty sú krásne a to je este slabé slovo! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) a ďakujem, už som sa nevedela dočkať toho, ako bude znovu teplo a vytiahnem ich :)

      Odstrániť
  2. Odpovede
    1. :/ nedobro
      chcem už leto a aspoň ťa konečne stretnúť po tisícročiach

      Odstrániť