piatok, 28. marca 2014

ani neviem ako



časom zaostrujem a chápem
odľahlé príčiny smútkov, sama od seba
zabudnem

ani neviem ako spávam
bez teba odolávam myšlienkam na teba
odhaľujem peknotu
 asi aj šťastie
teraz už len rastie ďaleko od bodu
keď bolo tebe vlastné
 tajomstvo vezmem do hrobu
nech burina obrastie celú našu slobodu
zviazanú v tropickom pásme

je mi to všetko ľúto

 až nakoniec
nie je mi ľúto sĺz vyliatych nad rámec
možností zvládnutia
 veď aj tak by boli raz
preliate nad smútkom iným

ty si ich bol hodný



1 komentár: