tiché biele tajomstvo
padá, akoby chcelo zostať mojím
a ja sa rána tak veľmi bojím
uvidia ho a vezmú mi bez slova
poslednú krásu, ktorá zostala
všetko je krajšie, kým je to tajomstvom.
uložila som ho do sklenenej fľaše
chcela som, aby zostalo naše
hmotu ľadovú ako samo tvoje srdce
a spím ďalej, tak veľmi nechcem
aby ma zobudilo ráno, a predsa prišlo
biela sa stala priesvitnou
mňa nazývajú bezcitnou
a tajomstvo je preč, ako prvý sneh
bola by som radšej nech
všetci o ňom vedia
nech ma nenávidia
len zostaň
prosím
nič na svete ma tak nemrzí
ako sneh, ktorý vsiakol do pôdy
ako fľaška plná špinavej vody
možno sú to tvoje slzy
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára