v ľudských dušiach.
Ako na hodine analýzy textu
každú stredu.
každú stredu.
Snáď pán docent raz pochopí
že niesom len Kristína
s pomalými reakciami
a chabým ústnym prejavom.
Vo večerných kaviarniach
už nemám čo dodať.
Všetko vtipné odznelo
- ostatné sa nehodí.
Tak sa patrične usmievam
nad svojou nepatričnosťou.
V nočnej ulici obchádzam kovové ploty.
Neskôr murovaný plot väznice.
Pravú srdcovú komoru mi rozbúcha
Neskôr murovaný plot väznice.
Pravú srdcovú komoru mi rozbúcha
démonický škrekot mačky.
A ja sa len smutne usmejem -
ako mi odľahlo
že to nebol
človek.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára