ešte stále žijem tam
tisíce míľ vzdialená
už však nie fyzicky
len sa obklopujem tým
čo bolo
a čo už nebude
mám srdce v klietke
zavesené v západnom vetre
kolísajúc sa sem a tam
mátam, rátam
dni bez dní
noci bez nocí
znovu necítim, len preciťujem
do smútku
občas
asi stále
pozorne som balila kufor
nechcela zabudnúť nič
a zabudla som tam to najdôležitejšie
v klietke zavesenej v západnom vetre
*
 |
| odchod veľmi bolel |
 |
| darčeky od priateľov na rozlúčku menia kúsok mojej izby na ameriku |
 |
| a o tri dni hneď do nového mesta na novú školu. dorm view |
idem si prečítať ten môj post o tom ako mám byť šťastná a užívať si každý deň
Tvoje posty vo mne stále vyvolajú také zvláštne pocity, nerozumiem.
OdpovedaťOdstrániťAle pravdaže pozitívne to myslím. Krásny deň prajem :))
hah to je zaujímavé :) ďakujem, aj tebe :)
Odstrániťto muselo byt smutny. nicmene hodne pozitivni nalady preji.
OdpovedaťOdstrániťbolo, veľmi..som nikdy ešte nezažila tak hlboký smútok. keď som odchádzala tak som pustila sprchu a nahlas plakala. a stále je to smutné. takže ďakujem, tú pozitívnu náladu veľmi potrebujem :)
Odstrániťachjo prene na to se netesim! pozitivni naladu tobe a vlastne vsem! jinak skvely blog)
OdpovedaťOdstrániťideš niekam?
Odstrániťparádní fotky...:)
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
Odstrániťpáči sa mi tá stena a páči sa mi tá básnička. a tiež sa mi páči ako k sebe neladia, lebo jedna je mokrosvieža a druhá matne....ako voda, to už neviem povedať obyčajným prídavným menom, škoda.
OdpovedaťOdstrániťpekne si to povedala, ani sama som nevnímala ten kontrast :)
Odstrániť