streda 12. februára 2014

2 years.




dnes má môj blog dva roky, hľa aké batoľa
aj som premýšľala, čo také napísať, spomenula som si na moje prvé chabé blogerské pokusy
a stále som niekde na začiatku cesty, ale už viem, že chcem písať, písať, občas fotiť a potom znovu písať

a je krásne čítať vaše reakcie na moje výlevy duše, viem, že som jeden obyčajný melancholický tvor a niekedy sa naozaj čudujem, že to tu ešte niekto číta, dokonca, stále sa pristaví aj niekto nový a spekní mi deň svojim pohľadom na moje pohľady

nie sú to len dva roky blogu, sú to dva roky môjho života
tak si tu budem vylievať dušu ešte niekoľko rokov, ak dovolíte

*2012
















































...a mnoho slov.

ďakujem :)

štvrtok 6. februára 2014

music/movies/book

dnes dávka samých dobrých vecí pre dušu/uchá/oká.
niektoré sú síce nie novoobjavené, ale takpovediac znovuobjavené s novou dávkou nadšenia.
nebudem ich zdĺhavo komentovať, dala som ich sem skrátka preto, lebo ma fascinujú, to je jasné. vašim názorom sa poteším a ešte viac sa poteším, keď napíšete, čo/kto fascinuje vás momentálne najviac.


music                                                                                                                                

THOMAS AZIER




THE POSTAL SERVICE



movies                                                                                                                              

nedávno sme si s kamarátkou dali po HP maratóne maratón ďalší, síce trochu menej zdĺhavý, ale roztomilý, inšpiratívny, zaľúbený. ak ste ešte nevideli, tu je ochutnávka z jednotky.














book                                                                                                                                



práve ju čítam a som očarená. a The History of Love od nej je moja obľúbená kniha na svete.

štvrtok 9. januára 2014

never good enough.

asi som začala písať ďalšiu poviedku. ani neviem. jeden a ten istý príbeh som sa snažila vložiť do veršov aj neveršov už dvanásťtisíckrát and it's never good enough. veľmi frustrujúce. poznáte?
a bojím sa zabudnúť. možno raz keď budem stará budem mať ten záblesk, viete, že si zrazu pamätám všetko z mladosti aj keď neviem, kde som práve odložila umelý pohár so zubami. a vtedy napíšem memoár. a moje pravnúčence si to budú čítať a nebudú veriť, budú si myslieť, že to som už len dementná. 
lebo také neuveriteľne pekné to bude.
a ja sa budem usmievať.

*

I was there. Where everything was dry and brown and the only blue was the ocean in the two sad eyes. But still, the entire world was there. That’s where life took place.

tak sa bude začínať.

štvrtok 12. decembra 2013

o jednom človeku

tri stoličky v miestnosti
a nemá tu kto sedieť
iba chladné mysle bez kostí
chcú niečo o mne vedieť
každú chvíľu počuť kroky 
no sem nikto nevkročí
sú to týždne, sú to roky
smejú sa mi do očí
trhám smutne, trhám v hneve
kalendáre našich dní
a už nikto o nich nevie
všetci na ne zabudli


potrebujem niečo zmeniť. malé veľké hocičo. poraďte niekto.
smútok je už smutný.

sobota 7. decembra 2013

zostaň


tiché biele tajomstvo
padá, akoby chcelo zostať mojím
a ja sa rána tak veľmi bojím
uvidia ho a vezmú mi bez slova
poslednú krásu, ktorá zostala

všetko je krajšie, kým je to tajomstvom.
uložila som ho do sklenenej fľaše
chcela som, aby zostalo naše
hmotu ľadovú ako samo tvoje srdce
a spím ďalej, tak veľmi nechcem

aby ma zobudilo ráno, a predsa prišlo
biela sa stala priesvitnou
mňa nazývajú bezcitnou
a tajomstvo je preč, ako prvý sneh
bola by som radšej nech
všetci o ňom vedia
nech ma nenávidia
len zostaň
prosím




nič na svete ma tak nemrzí
ako sneh, ktorý vsiakol do pôdy
ako fľaška plná špinavej vody

možno sú to tvoje slzy