štvrtok 24. januára 2013

ticho

Strieborná ryha v pamäti
pretína všetko
neviem rozlúštiť preťaté písmenká.
Viem, že nič neviem
a predsa
stále mi to pripomínaš
tichom
akoby bolo ešte niečo
čo som si nikdy nepriznala.

Vlastne, máš pravdu.
Koniec koncov.
Už len bezprávne si žiadam
ešte jeden, prosím
začiatok začiatkov.

Biely list
ešte vonia drevom
hneď ho poškvrním 
atramentom sebectva.
A ty si len chcel
poskladať z neho
poskladať zo mňa
jedno krásne origami.

Kričala som 
chcela som počuť kričať Teba
a pritom 
ticho kričalo viac
a počuli ho všetci
okrem
mňa


1 komentár: